Page 15 - Nové Mesto nad Váhom - Radnične zvesti 3 2022
P. 15

NOVOMESTSKÝ                SPRAVODAJCA                www.nove-mesto.sk


                                            obrátene.   Poznáme to  predovšetkým  podľa
                                            neprirodzenej formy účesu s pútcom na
                                            pravej strane. Autor busty Jozef Pospíšil sa
                                            iste nazdával, že pri tvorbe diela  vychádzal
                                            z  tej najautentickejšej možnej podoby
                                            Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú zachytili
                                            zachované dagerotypické obrázky vyhotovené
                                            v  roku 1849.  Dagerotypické  pamiatky však
                                            nemožno  brať  ako  pravdivý  odraz    reality.
                                            V tejto súvislosti je si potrebné uvedomiť,
                                            že celý proces vytvorenia dagerotypu, či už
                                            vo vnútri fotoaparátu, alebo mimo neho,
                                            sa uskutočňoval len na jedinom médiu - na
                                            striebornej, alebo postriebrenej medenej
                                            doštičke s emulziou citlivou na svetlo. Zákony
                                            optiky spôsobujú, že objektív každého
                                            fotoaparátu aj toho najmodernejšieho,
                                            vo svojom  obrazovom ohnisku   zobrazuje
                                            skutočnosť vertikálne i horizontálne  pre-
                                            vrátenú. Výsledkom je obraz  „dole hlavou“,
                                            teda otočený o 180°, ale zároveň  aj stranovo   Jozef Miloslav Hurban na dagerotypu z roku 1849.
                                            prevrátený -  zrkadlový. Autor dagerotypu   SNM – Historické múzeum Bratislava
                                            mohol po ďalšom spracovaní obrázku urobiť
                                            len to, že snímok  postavil „z hlavy na nohy“,   u Jána Holého na Dobrej Vode v júli  1843“.
                                            teda otočil o 180° a tak ho zaranžoval. So   Dagerotypický  odkaz Hurbanovho portrétu sa
                                            zrkadlovým efektom si poradiť nemohol. A my   dokonca preniesol aj do súčasného výtvarného
                                            môžeme len konštatovať, že vo výtvarných   umenia. Stojaci „zrkadlový“ Hurban je
          Viera Markovičová-Hurbanová (1876 - 1946),    dielach sa nám vyskytujú dve podoby Jozefa   napr. súčasťou súsošia národných buditeľov
          vnučka  Jozefa Miloslava Hurbana; so svojím    Miloslava Hurbana. Tú správnu reprezentuje   – Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu
          manželom Rudolfom Markovičom a deťmi žila    napr. pôsobivá olejomaľba od J. Bossa z roku   v Trenčíne  z roku 1991.
                v Novom Meste nad Váhom     1849, pri ktorej Hurban vo Viedni osobne   Vyššie  uvedené  poznatky,  však  nemôžu
                                            pózoval. (obrázok použitý na titulnej strane NS)  v  žiadnom prípade ubrať na hodnote
        najpôsobivejšia.  Paradoxom ale je, že ako   „Zrkadlový“ Hurban z dagerotypu z  roku   sochárskeho diela umiestneného v  novo-
        mnohé iné výtvarné diela – sochy,  portréty   1849 sa napr. stal okrem Pospíšilovej busty aj   mestskom parku, ktoré nám bude aj naďalej
        nezobrazujú tvár Hurbana v  takej podobe akú   predlohou postavy Jozefa Miloslava Hurbana   pripomínať Jozefa Miloslava Hurbana ako
        ju mal v skutočnosti.               na známom obraze Andreja Kováčika z roku   veľkú osobnosť našich dejín, spätú  s históriou
          Zobrazujú  Hurbana  zrkadlovo  –  stranovo   1925 -  „Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu   nášho mesta.
        Námestie svätej Alžbety                                                      Milan Hurtík | Ilustrácia: Jozef Janiska


          Bola to udalosť. Natáčanie filmu je vždy príťažlivá vec. Filmármi vy-
        tvorená dobová atmosféra starého námestia nás zrazu preniesla do voj-
        nových rokov Slovenského štátu.  Židovské obchody a obchodíky, zlat-
        níctvo, holičstvo, lekáreň... Nápisy Grunbaum, Hertzog, Hauptman...
        Žlté Dávidove hviezdy na kabátoch. S malými dekoratívnymi úpravami
        a nasvietené obrovskými reflektormi sa novomestské námestie stalo
        Námestím svätej Alžbety z rovnomenného Jašíkovho románu.
          Z úctivej vzdialenosti sme pozorovali režiséra, ktorý z malého dreve-
        ného pódia megafónom udeľoval príkazy, posúval postavy i  postavičky
        a pripravoval večerné natáčanie. Poznal som tú scénu z knihy. Hlavný
        predstaviteľ v snahe zachrániť milovanú židovku - hrala ju  dievčensky
        pôvabná Emília Vášáriová - sa rozhodne vykradnúť zlatníctvo, aby mo-
        hol podplatiť jej prekrstenie a zachrániť tak život.
          Do výkladu pod veľkým nápisom Weisman vložili tenké sklo, aby si
        hrdina príbehu Igor pri rozbití nerozrezal ruku. Kamera, posúvajúca sa
        na koľajniciach, zachytávala letný podvečer.
          Popred starobylú budovu múzea a rad obchodov sa špacírovali ne-
        meckí oficieri, slovenskí vojaci, paničky v dobových klobúkoch i výrast-
        kovia so širokými pumpkami. Tento kolorit presvedčivo dofarboval Me-  megafónu nefalšovanou novomeštinou zakričal na Laca: „Pucák moj, ke
        lencových automobil z  tridsiatych rokov, ktorý tvorcovia filmu použili   mne!“ Režisér, vysvetľujúci niečo Milke Vášáriovej, sa v okamihu otočil
        ako vhodnú kulisu. Starý pán Melenec si tak zahral v pouličnom ruchu a     a razanciou akčného hrdinu Jožových päť minút životnej šance na slávu
        dostal celkom slušne zaplatené.                       nekompromisne ukončil. Parádna brigadírka s nemeckou orlicou sa po
          My chalani sme všetko zvedavo okukovali s tichou nádejou, že sa nám   zauchu, ktoré mu strelil, kotúľala dobré štyri metre.
        nejako podarí dostať sa do filmu, ale vybrali len niekoľkých.  Z  našej     Takto prišiel Jožo z našej ulice celkom isto o filmovú kariéru. Ako som
        rodnej Hviezdoslavovej si mali zahrať dvaja šťastlivci. Frajer Jožo, kto-  mu pred tým závidel, tak by som s ním po tej exekúcii nebol menil ani
        rý v  naleštenej uniforme  mladého nemeckého dôstojníka zažíval svoju   za nič. Film som videl a dodnes ho mám uložený vo svojej kinozbierke.
        hviezdnu slávu, a nenápadný Laco v  podstatne skromnejšom postavení   Som presvedčený, že žiadne iné ako to naše by tým filmovým námestím
        radového vojaka na vychádzke. Jožo sa však od slávy a dobroty nevedel   ani byť nemohlo. Keby bolo na mne, premenoval by som ho na Námestie
        vpratať do kože. V nestráženej chvíli vyliezol na režisérov hambálek a  do   svätej Alžbety.

                                                                                                               15
   10   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20