Page 15 - Nové Mesto nad Váhom - Radnične zvesti 3 2022

NOVOMESTSKÝ SPRAVODAJCA www.nove-mesto.sk

obrátene. Poznáme to predovšetkým podľa
neprirodzenej formy účesu s pútcom na
pravej strane. Autor busty Jozef Pospíšil sa
iste nazdával, že pri tvorbe diela vychádzal
z tej najautentickejšej možnej podoby
Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú zachytili
zachované dagerotypické obrázky vyhotovené
v roku 1849. Dagerotypické pamiatky však
nemožno brať ako pravdivý odraz reality.
V tejto súvislosti je si potrebné uvedomiť,
že celý proces vytvorenia dagerotypu, či už
vo vnútri fotoaparátu, alebo mimo neho,
sa uskutočňoval len na jedinom médiu - na
striebornej, alebo postriebrenej medenej
doštičke s emulziou citlivou na svetlo. Zákony
optiky spôsobujú, že objektív každého
fotoaparátu aj toho najmodernejšieho,
vo svojom obrazovom ohnisku zobrazuje
skutočnosť vertikálne i horizontálne pre-
vrátenú. Výsledkom je obraz „dole hlavou“,
teda otočený o 180°, ale zároveň aj stranovo Jozef Miloslav Hurban na dagerotypu z roku 1849.
prevrátený - zrkadlový. Autor dagerotypu SNM – Historické múzeum Bratislava
mohol po ďalšom spracovaní obrázku urobiť
len to, že snímok postavil „z hlavy na nohy“, u Jána Holého na Dobrej Vode v júli 1843“.
teda otočil o 180° a tak ho zaranžoval. So Dagerotypický odkaz Hurbanovho portrétu sa
zrkadlovým efektom si poradiť nemohol. A my dokonca preniesol aj do súčasného výtvarného
môžeme len konštatovať, že vo výtvarných umenia. Stojaci „zrkadlový“ Hurban je
Viera Markovičová-Hurbanová (1876 - 1946), dielach sa nám vyskytujú dve podoby Jozefa napr. súčasťou súsošia národných buditeľov
vnučka Jozefa Miloslava Hurbana; so svojím Miloslava Hurbana. Tú správnu reprezentuje – Ľ. Štúra, J. M. Hurbana a M. M. Hodžu
manželom Rudolfom Markovičom a deťmi žila napr. pôsobivá olejomaľba od J. Bossa z roku v Trenčíne z roku 1991.
v Novom Meste nad Váhom 1849, pri ktorej Hurban vo Viedni osobne Vyššie uvedené poznatky, však nemôžu
pózoval. (obrázok použitý na titulnej strane NS) v žiadnom prípade ubrať na hodnote
najpôsobivejšia. Paradoxom ale je, že ako „Zrkadlový“ Hurban z dagerotypu z roku sochárskeho diela umiestneného v novo-
mnohé iné výtvarné diela – sochy, portréty 1849 sa napr. stal okrem Pospíšilovej busty aj mestskom parku, ktoré nám bude aj naďalej
nezobrazujú tvár Hurbana v takej podobe akú predlohou postavy Jozefa Miloslava Hurbana pripomínať Jozefa Miloslava Hurbana ako
ju mal v skutočnosti. na známom obraze Andreja Kováčika z roku veľkú osobnosť našich dejín, spätú s históriou
Zobrazujú Hurbana zrkadlovo – stranovo 1925 - „Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu nášho mesta.
Námestie svätej Alžbety Milan Hurtík | Ilustrácia: Jozef Janiska

Bola to udalosť. Natáčanie filmu je vždy príťažlivá vec. Filmármi vy-
tvorená dobová atmosféra starého námestia nás zrazu preniesla do voj-
nových rokov Slovenského štátu. Židovské obchody a obchodíky, zlat-
níctvo, holičstvo, lekáreň... Nápisy Grunbaum, Hertzog, Hauptman...
Žlté Dávidove hviezdy na kabátoch. S malými dekoratívnymi úpravami
a nasvietené obrovskými reflektormi sa novomestské námestie stalo
Námestím svätej Alžbety z rovnomenného Jašíkovho románu.
Z úctivej vzdialenosti sme pozorovali režiséra, ktorý z malého dreve-
ného pódia megafónom udeľoval príkazy, posúval postavy i postavičky
a pripravoval večerné natáčanie. Poznal som tú scénu z knihy. Hlavný
predstaviteľ v snahe zachrániť milovanú židovku - hrala ju dievčensky
pôvabná Emília Vášáriová - sa rozhodne vykradnúť zlatníctvo, aby mo-
hol podplatiť jej prekrstenie a zachrániť tak život.
Do výkladu pod veľkým nápisom Weisman vložili tenké sklo, aby si
hrdina príbehu Igor pri rozbití nerozrezal ruku. Kamera, posúvajúca sa
na koľajniciach, zachytávala letný podvečer.
Popred starobylú budovu múzea a rad obchodov sa špacírovali ne-
meckí oficieri, slovenskí vojaci, paničky v dobových klobúkoch i výrast-
kovia so širokými pumpkami. Tento kolorit presvedčivo dofarboval Me- megafónu nefalšovanou novomeštinou zakričal na Laca: „Pucák moj, ke
lencových automobil z tridsiatych rokov, ktorý tvorcovia filmu použili mne!“ Režisér, vysvetľujúci niečo Milke Vášáriovej, sa v okamihu otočil
ako vhodnú kulisu. Starý pán Melenec si tak zahral v pouličnom ruchu a a razanciou akčného hrdinu Jožových päť minút životnej šance na slávu
dostal celkom slušne zaplatené. nekompromisne ukončil. Parádna brigadírka s nemeckou orlicou sa po
My chalani sme všetko zvedavo okukovali s tichou nádejou, že sa nám zauchu, ktoré mu strelil, kotúľala dobré štyri metre.
nejako podarí dostať sa do filmu, ale vybrali len niekoľkých. Z našej Takto prišiel Jožo z našej ulice celkom isto o filmovú kariéru. Ako som
rodnej Hviezdoslavovej si mali zahrať dvaja šťastlivci. Frajer Jožo, kto- mu pred tým závidel, tak by som s ním po tej exekúcii nebol menil ani
rý v naleštenej uniforme mladého nemeckého dôstojníka zažíval svoju za nič. Film som videl a dodnes ho mám uložený vo svojej kinozbierke.
hviezdnu slávu, a nenápadný Laco v podstatne skromnejšom postavení Som presvedčený, že žiadne iné ako to naše by tým filmovým námestím
radového vojaka na vychádzke. Jožo sa však od slávy a dobroty nevedel ani byť nemohlo. Keby bolo na mne, premenoval by som ho na Námestie
vpratať do kože. V nestráženej chvíli vyliezol na režisérov hambálek a do svätej Alžbety.

15