Page 8 - Nové Mesto nad Váhom - Radnične zvesti 3 2022

www.nove-mesto.sk NOVOMESTSKÝ SPRAVODAJCA

80 rokov od prvých židovských deportácií spracovala Mária Volárová

Protižidovské nálady charakteristické pre politickú situáciu pred
2. svetovou vojnou, umocnené rôznymi opatreniami a zákazmi, ktoré
obmedzovali Židov a postupne ich vylučovali zo spoločenského života,
vyústili v roku 1942 do deportácií židovského obyvateľstva z nášho
mesta.
Rabín Armin Frieder vynaložil všetko úsilie, aby zabránil plánovaným
deportáciám. 8. marca 1942 sa osobne stretol s prezidentom Tisom,
avšak v moci postavených svojimi prosbami neobmäkčil. Keďže mladé
slobodné dievčatá mali byť vyhostené ako prvé, navrhol mladým ľuďom
zosobášiť sa. V priebehu posledných marcových dní bolo zaevidovaných
cca 80 sobášov. Napriek tomu bol prvý transport z Nového Mesta
nad Váhom mužský. 22. marca si pripomenieme 80 rokov od prvého
násilného odvlečenia židovských spoluobčanov do pracovných a neskôr
aj do koncentračných táborov. Len málo z nich prežilo. A len smietka z
tohto počtu sa vrátila späť do Nového Mesta. Pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove Centra pre deti a rodiny
Prvé zmienky o príchode židovských rodín do nášho mesta sú - v minulosti OHEL DAVID (archív MsKS)
datované už v pol. 13. storočia. Išlo o presídlenie Židov z Uherského
Brodu a od tohto obdobia sa v rôznych etapách počet prisťahovalcov súvislosti s rozpadom Rakúsko-Uhorska boli zamerané predovšetkým
neustále zvyšoval. V roku 1689 direktor beckovského komposesorátu na Židov a ich majetky. Uvoľnenie a zotavenie po predchádzajúcich
František Pongrác legalizoval pobyt Židov v meste listinou, v ktorej sú nepríjemnostiach nastalo opäť v medzivojnovom období, kedy Židia
zahrnuté ich práva aj povinnosti. Židia sa dostali pod ochranné krídlo vlastnili továrne a veľkostatky, v ktorých zamestnávali obyvateľstvo
novomestského prepošta Jakuba Haška. Pôvodný tucet židovských z mesta aj okolia. Židovské školy sa chválili kvalitnou výučbou a
rodín sa postupom času rozširoval, až v roku 1758 ich počet prevýšil navštevovali ich aj kresťanské deti.
polovicu obyvateľstva Nového Mesta. V roku 1785 bola novomestská V roku 1920 malo mesto 5510 obyvateľov, z toho 60% boli Židia.
židovská náboženská obec po Bratislave dokonca druhou najväčšou Spolunažívanie židovského a nežidovského obyvateľstva bolo
v Uhorsku. Významným medzníkom bolo vydanie Tolerančného štandardné a mnohí pamätníci ešte aj dnes spomínajú na otvorené
patentu v roku 1782 Jozefom II. Tento zákon im umožnil lepšie právne až priateľské vzťahy a spoločné zážitky z pracovných, školských,
postavenie, ako aj sociálne a ekonomické podmienky. Židia zároveň susedských a iných vzťahov spred éry holokaustu.
dostali možnosť vzdelávať sa a v roku 1784 v meste vzniká prvá židovská
škola. Rozkvetu a slobode sa však nedalo tešiť dlho a mesto sa v roku Z kapitoly Dejiny židovskej komunity v Novom Meste nad Váhom
1848 nevyhlo veľkému židovskému pogromu. Rovnako aj nepokoje v monografie mesta, 2010, ktorú napísala Zuzana Janegová

Zomrela dlhoročná pedagogička Dana Uhríková | Foto: archív školy

Ľudmila Fraňová

S výnimočnou ženou Ľudmilou Fraňovou sme sa rozlúčili 3. februára.
Za svoje celoživotné dielo bola ocenená titulom Významná osobnosť
Podjavoriny. Jej meno je neodmysliteľne späté s naším regiónom nielen
preto, že roky pôsobila ako profesorka slovenského a ruského jazyka na
Gymnáziu M.R.Štefánika v našom meste, ale i pre jej činnosť v oblasti
regionálnej histórie, literatúry a publicistiky.
Na gymnáziu vyučovala od roku 1971 úctyhodných 26 rokov. Jej ru-
kami prešlo množtvo študentov, ktorých ovplyvnila a zanechala v nich
jedinečnú stopu. Dodnes si na ňu žiaci či kolegovia spomínajú ako na
učiteľku zapálenú pre literatúru, so silným záujmom o študenta. V trie-
dach vyžadovala disciplínu, ale bolo v nich vždy príjemne a veselo. Vyni-
kala v intelektuálnych bonmotoch a u žiakov pestovala lásku k rodnému
jazyku, ku klasickým slovenským literárnym dielam a k nášmu regiónu.
Žiadna otázka ju nezaskočila, vedela pohotovo reagovať. Aj po odcho-
de zo školstva si s mnohými bývalými žiakmi zachovala silné priateľské Milovala Lubinu, o čom iste svedčí aj jej spolupráca s Oľgou Hrabov-
väzby. skou, s ktorou spracovala 3 diely monografie o Lubine, pričom tretí diel
Okrem pedagogického pôsobenia bola od roku 1990 kronikárkou vyšiel ako multimediálna encyklopédia.Tá bola v roku 2007 ocenená
obce Lubina a členkou redakčnej rady periodika Obec Lubina-Infor- titulom „Významný produkt Podjavoriny.” Bola tiež členkou autorské-
mátor. Históriu gymnázia ako aj jeho predchodkyne – židovskej reálky, ho kolektívu publikácie „Cirkev naša lubinská.” Zaujímavý jazykový
spracovala do súhrnnej monografie „75 rokov Gymnázia M. R. Štefá- a etnografický material zozbierala v „Lubinskom nárečovom slovníku.”
nika v Novom Meste nad Váhom.“Spolupracovala pri zriadení regio- V spolupráci s Evou Berkovou zostavila biografický slovník „Literárne
nálneho múzea v rodnom dome Samuela Štúra. V roku 2009 si pozor- osobnosti podjavorinského kraja.„Nemenej významným počinom bolo
nosť zaslúžila finančná zbierka na reštaurovanie zbierky kázní – Postili zachytenie autentických vojnových príbehov a osudov obyvateľov obce
z r. 1601. Ukážku z tohto rozsiahleho barokového literárneho textu pre- Lubina, ktoré vyšli v roku 2013 a spoluautormi jej boli Oľga Hrabovká a
písala Ľudmila Fraňová zo švabachového písma do čitateľnej latinky. Milan Ostrovský.

8