Page 13 - Nové Mesto nad Váhom - 04 2022

NOVOMESTSKÝ SPRAVODAJCA www.nove-mesto.sk

150. výročie narodenia Ľudmily Podjavorinskej

bol literárne činný. Tiež
je označovaný za prvé-
ho slovenského biblio-
grafa. Ich korešpondencia
svedčí o vzácnom vzťahu
strýka a netere. Listy Ľ.
Podjavorinskej, adresova-
né jej strýkovi, sa pravde-
podobne zachovali všet-
ky. Spomínaný bibliograf
ich všetky starostlivo od-
kladal. Podjavorinskej ko-
rešpondenciu so strýkom
môžeme nájsť v diele Listy
Ľudmily Podjavorinskej I Ľudmila Podjavorinská s deťmi v novomestskom parku pri nakrúcaní filmovej
(1888 – 1918), ktoré zo- reportáže Zdroj: Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne
stavil a publikoval literár-
ny historik, jazykovedec a editor Michal posielať svoju tvorbu, prozaickú a básnickú,
Ľudmila Podjavorinská, portrét z roku 1935 Kocák v roku 1988. Súpis obsahuje 35 listov Jozefovi Škultétymu do Slovenských pohľa-
Zdroj: Archív Trenčianskeho múzea v Trenčíne odoslaných Ľudovítovi Riznerovi. Z ich vzá- dov. Podpisovala sa menom, ktorým zdô-
jomnej korešpondencie sa dozvedáme, že ju raznila svoju príslušnosť k rodnému kraju
26. apríla 2022 si pripomíname 150. vý- povzbudzoval, dával rady, posielal knižky a pod Javorinou – Podjavorinská. Taktiež jej
ročie narodenia Ľudmily Podjavorinskej, o prečítanom s ňou aj živo korešpondoval. pomáhal nadväzovať styky s vydavateľmi.
významnej spisovateľky, poetky, prozaičky Vďaka nemu veľmi dobre poznala aj českú V liste z decembra 1894 Ľudmila ďakuje
a zakladateľky slovenskej literatúry pre deti a slovenskú literatúru. Milovala literatúru a strýkovi za prostredníctvo so Salvom. Išlo o
a mládež. Ľudmila Podjavorinská, vlastným bola vášnivou čitateľkou. K jej obľúbeným Karola Salvu, známeho kultúrneho pracov-
menom Ľudmila Riznerová, sa narodila autorom patrili Božena Němcová, Karolí- níka, ktorý v Ružomberku vydával knihy
sa 26. apríla 1872 v Horných Bzinciach do na Světlá i Alois Jirásek. Ruské knihy čítala vo vlastnej tlačiarni. Pomohol na svet aj jej
rodiny Karola Riznera a Márie Riznerovej, v origináloch, ktoré jej strýko poskytol zo prvej zbierke. Počas svojej tvorivej činnosti
rod. Klimáčkovej. Narodila sa v poradí ako svojej neprebernej knižnice. Ľudmila svoj- publikovala pod rôznymi pseudonymami
ôsme z desiatich detí. Dospelosti sa však do- ho strýka prostredníctvom listov priebežne ako Božena, Damascena, Milko Ružodol-
žili iba štyria súrodenci. Spisovateľka trpela informovala o svojich plánoch a radostiach. ský, Nechtík, Nevädza či Sojka.
zdravotnými problémami, ktoré ovplyvňo- Prvé príspevky uverejňovala v časopisoch Hoci Ľudovít Rizner býval v neďalekom
vali jej život. Ako malá ochorela na kiahne, Slovenské noviny, Obzor, Černokňažník Zemianskom Podhradí, nestretávali sa
ktoré jej napadli aj obe oči. Rodičia v obave, a ďalších. Neskôr v Slovenských pohľadoch, často. Ľudmila bola zamilovaná do Karola
že oslepne, s ňou cestovali za lekármi až do v Dennici a prispievala aj do novín americ- Salvu a iba strýko vedel, koho sa týkalo ci-
Viedne. Jedno oko jej zachránili a na druhé kých Slovákov. tové vzplanutie jeho netere. V roku 1910 jej
videla veľmi slabo. O oko napokon prišla, Začínala ako autorka literatúry pre do- otec odišiel do dôchodku a rodina sa pre-
pretože ako dvadsaťročná podstúpila radi- spelých. Strýkove názory si veľmi cenila. sťahovala do Nového Mesta nad Váhom.
kálnu operáciu, pri ktorej jej ho nahradili Posielala mu nielen svoje literárne prvoti- Prežila a vytvorila tu diela, ktoré ju zara-
skleným. Pravdepodobne kvôli tomu sa dá- ny, ale neskôr aj diela, aby sa k nim vyjadril ďujú medzi popredné osobnosti slovenskej
vala fotiť takmer vždy z pravej strany. a zhodnotil ich. Na jeho odporúčanie začala literatúry. Žila skromne z honorárov za
Priatelila sa napríklad s autorkami Te- svoje príspevky do rôznych periodík a istý
réziou Vansovou a Elenou Maróthy-Šol- čas bola zamestnaná aj ako úradníčka Čer-
tésovou. V rozvoji osobnosti a literárnych veného kríža.
pokusoch ju najviac podporoval jej strýko Ľudmila Podjavorinská zomrela 2. marca
Ľudovít Vladimír Rizner, mladší brat jej 1951 v Novom Meste nad Váhom. Je pocho-
otca Karola Riznera. Známy národný budi- vaná v rodných Bzinciach pod Javorinou,
teľ, rodák zo Zemianskeho Podhradia, ktorý kde sa nachádza aj jej pamätná izba.

Text: Mgr. Kristína Danková, historik
Trenčianske múzeum v Trenčíne,
oddelenie - Podjavorinské múzeum

Použitá literatúra:
ČERNÁ, Marie L. – ORMIS, V. Ján (eds.): Denník Ľudoví-
ta V. Riznera. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, s. 158.
KLÁTIK, Zlatko: Album Ľudmily Podjavorinskej. Martin:
Posledné, štvrté vydanie (2019) Mladé letá, 1978, s. 14.
Rodný dom Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod klasickej veršovanej rozprávky o veselých príhodách KOCÁK, Michal: Listy Ľudmily Riznerovej-Podjavorin-
Javorinou. Foto: Jana Krištofovičová nezbedného vrabčiaka Čima skej. Martin : Matica slovenská, 1988, 432 s.

13