Page 16 - Sučianske_zvesti_2_2021
P. 16

NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI              ZO ŽIVOTA OBCE





                                                     Gerlach


        Malými Karpatami začínajúc, tiahne sa  A tak je všetko pripravené a môže sa ísť.  nám ukázal techniku zreťazovania. To si úväzok
       Karpatský oblúk pohorí, ktorý končí až  v Rumun-  Stretávku sme si dali na stanici v Kraľovanoch ,  pripevníte okolo reťaze, nohami sa opriete
       sku.Do tohto oblúka patria aj naše slovenské po-  o pol tretej ráno. Kým sme čakali na Jozefa, išli  o skalu a vrrrrrrrrrrr a už ste o pár metrov nižšie.
       horia. Vo Vysokých Tatrách dosahuje toto ma-  sme s Vilom pozrieť niečo pod zub. Raňajky  Takto pokračujete až na dno proby. Paráda. Tam
       jestátne pohorie najvyšších výšok, ktorým domin-  v bufete sa stenčili na horec a pivo. Vilo skonšta-  je ešte veľa snehu, trocha sa guľujeme
       uje Gerlachovský štít s výškou 2655m. Nedá mi  toval, že sme dosť nabalení jedlom a je škoda naň  a schádzame k Batizovskému plesu. Máčanie
       nespomenúť Petra Šperku, ktorý stál na tomto vr-  míňať peniaze. O desať minút prifrčal Jozef na  nôh v plese je povolené, kúpanie nie. Na
       chole cez 500 krát. Na počesť 500 - tého výstupu  starej škodovke. Prehadzujeme výstroj do  Sliezskom dome máme šťastie a gáz nás odvezie
       si Peter – (Ujec)- obliekol slovenský kroj a takto  Vladovho auta a hor sa do Tatier. Gerlach čaká na  až k Tatranskej Polianke a potom Vlado do
       svojsky si uctil Gerlach.  Tento horský vodca  nás. Auto odstavujeme v Tatranskej polianke a gáz  Kraľovian, kde sa lúčime s Jozefom. Ani veľa
       a horolezec sa tiež vrchovatou mierou podieľal  nás vyváža na Sliezsky dom. Tam ochutnávame  v aute nerečníme, skôr je ticho a každý si v mysli
       na organizovaní Slovenského pohára v ski-  špecialitu tunajšieho chatára, bylinkový čaj. Zod-  premieta dnešný prekrásny film.
       alpinizme v Sučanoch.               povednosť prehlasovala naše chute, no asi viete  Ďakujeme Gerlach, vrelá vďaka,, že si nás takto
        Ideme na Gerlach. Všetko sa to zomlelo akosi  na čo. Prechádzame do Velickej doliny, popod  prijal. Aj tebe Jozef.
       spontánne v Bielej myši, kde sa cez prázdniny  Večný dážď a zastavujeme pod Velickou próbou.  Ešte na záver  vám opíšem jav, ktorý môžete vi-
       stretávam s celou turistickou partiou. Aj v tento  No Boh nás poteš, myslím si, ked zdvihnem po-  dieť len vo vysokých horách. Volá sa vidmô a je
       letný podvečer je  tu dobrá nálada a aj Jaro, ma-  hľad na probu. Jožo nám rozdáva úväzky, berie  to malá dúha v kamennom okne a verte, alebo
       jiteľ, horolezec a turista v jednej osobe , sedí  lano, posledné ponaučenia a ani sa nenazdáme  nie, my sme mali to šťastie vidieť tento výnimočný
       medzi nami. Hádam jediný spolu s Belkom, Rud-  a sme na vrchu Velickej. Vodca poznamená, že  úkaz.  Škoda, že nevznikla z toho fotka. Aj sme
       kom, Mariánom, Kikom a Džigom , na ktorých si  najhoršie je za nami. On išiel prvý, Vilo za ním,  chceli vidmô odfotiť, ale ako znenazdajky prišlo,
       spomenú aj Tatranci, keď sa tam pýtam, koho  Vlado a Elenka predo mnou a záverom poveruje  tak aj odišlo. Kým sme stihli z ruksakov vybrať fo-
       poznajú zo Sučian. Sučanci totiž pomáhajú pri or-  Jožo mňa. Pozbiera karabíny a ďalej pokračujeme  toaparáty, bolo preč. Fotku nemáme, ale v mysli
       ganizovaní memoriálu Vlada  Tatarku. Chalani  dobrým terénom , ktorý skôr pripomína horskú  je tento obraz, ako aj tento prekrásny výstup,
       majú toho zlezené až-až a Jaro pridáva daľšiu  lúku. Ďalších dvesto metrov po lúke a ja ohlasu-  nadlho uložená.
       príhodu. Kolorit tejto stretávky umocňuje v pozadí  jem prestávku. Zle sa mi dýcha. Tento pocit som  Vyššie, ako na Gerlach, už asi nepôjdem. To ale
       hrajúci Belko, na vlastnoručne vyrobenej  nikdy nemal, dýchanie mi nerobilo problém. Teraz  nevadí, lebo na Gerlach mi zostali tie najkrajšie
       píšťaľke. Belko je majster vo výrobe tohto  sa mi nedá zhlboka nadýchnuť. Dychčím, ako náš  spomienky. Čo si viac môže človek priať. Pekné
       náčinia. Okrem píšťaliek vyrába fujary a iné ná-  psík, s vyplazeným jazykom, keď sa potí. Dô -  počasie, úžasní priatelia a nezabudnuteľné po-
       dobíčko, Len to pískanie mu ide akosi vo vyšších  raznejšie žiadam horala, o malú prestávku na vy-  hľady, dávajú zabudnúť na všetky štrapácie
       tóninách, ale to nič, nám to očividne nevadí.  dýchanie, ale on ignoruje moje potreby a ide ďalej  nášho uponáhľaného života.
       Hvízda o dušu spasenú a evidentne mu to spô-  s odôvodnením, že to rozdýcham. Nerozdýchal  A nakoniec. Zamysleli ste sa milí čitatelia, kde
       sobuje radosť. Vrátil sa z Tatier, kde bol vzdať  som a je mi blbo. Poznám sa, stačí minútka  sa to tak všetci ponáhľame?
       hold, spolu s Rudkom, nebožtíkom  na symbol-  a všetko by bolo v poriadku. To ale Jožo nevie. Ne-
       ickom cintoríne pri Popradskom plese. Robia to  dostatok kyslíka začnú pociťovať aj moje nohy.           J.P.
       títo dvaja - bafuniari- dlhé roky. Rudko pekne  Mám ich ťažké ako centy a ledva ich ťahám za
       recituje a Belko ho sprevádza na fujare.  sebou. Bohuprisahám, zastanem, nech si ten
       Nakoniec obidvaja zahrajú chalanom ich  z horskej hovorí čo chce. Nemusel som to takto
       obľúbené pesničky, ktoré im posielajú do turi-  riešiť, pomohol mi Vlado. Obetavo ma ťahá
       stického neba. Je zaujímavé, ked Belko trúbi  a pomáha mi, až kým Jožo nezahlási prestávku.
       s Rudkom, tak je to ok, ale akonáhle hrá solo,  Nebesá vyslyšali moje prosby. Jožo nám povoľuje
       ako tu v Bielej myši, semtam vylúdi aj iný tón, ako  jeden horec, vraj na roztiahnutie ciev. S radosťou
       mu to prikazuje stupnica. Ja nemám bohvieaký  prijímame. On nechce. asi má cievy už dosť rozti-
       hudobný sluch, ale na počudovanie to viem ro-  ahnuté, alebo má pocit zodpovednosti za naše
       zoznať. Aj ked spievam, vždy viem, kedy falošne.  osudy. Ktovie? Pod  kotlom je to už len
       Skoro vždy, ale s o to väčšou chuťou a čo najh-  prechádzka medzi skalami a keď ho obídeme, za-
       lasnejšie. Mám to asi po mojom starom otcovi. Tí  čína sa črtať vrchol. Ešte trocha bokom , do kopca
       spievali tak hlasno a falošne v kostole, že aj myši  a už rozoznávame vrcholový kríž s pátričkami,
       si zakrývali uši a dôstojný sluha boží, ktorý cele-  ktorý tam osadili Česi, na pamiatku svojho zos-
       broval omšu, mnohokrát dal pokyn rechtorovi,  nulého kamaráta. Je nás na vrchole 12. Tri partie,
       aby pridal na organe. Potom to už vyzeralo lep-  takže sa netlačíme a v kľude sa fotíme pri kríži
       šie. Bolo viac počuť organ, ako môjho starkého  a obdivujeme okolité majestátne štíty Kriváňa,
       a strýka, ktorí sa v speve pretekali. Chúdence  Vysokej, Slavkovského štítu a ostatné okolité po-
       ovečky, keď skončila omša, isto im v ušiach  horia. Jožo sleduje čas a po polhodine dáva pokyn
       hučalo ako v úli. Ale môj starký bol ináč výborný  na zostup.  Tu je poradie opačné. Vpredu idem ja
       chlap, ktorý robil richtára v malebnej Turčianskej  a Jozef uzatvára výpravu. Zostupujeme rýchlo.
       dedinke.                            Pred Batizovskou próbou nám vodca dáva
       Nuž vravím Belkovi, že sa chystáme s Vilom,  niekoľko rád a už aj lezieme. Je to fajn, lebo pred
       Vladom,Vilovou manželkou Elenkou a Džigom ,  týždňom tu inštalovali nové reťaze, to asi kvôli
       na Gerlach. Džigovi ale do toho niečo prišlo a tak  Šusterovi, myslím si, a toho  jeho skvostného ná-
       ideme len my štyria. Už predtým sme tento náš  padu, rokovať na Gerlachu s  kolegami
       výstup preberali ía padlo slovo - dve aj o horskom  z Vyšehrádskej štvorky. Nápad blbý, ale aspoň
       vodcovi, lebo na Gerlach je potrebné ísť s ním.  máme nové reťaze. Tie sa tam ohriali chvíľku.
       Akosi chalani, ktorých som poznal, boli  O týždeň Jožo Kubáni v televízii hlásil, že reťaze
       zaneprázdnení a tak nám Belko zjednal svojho  záhadne zmizli. Kurnik, myslím si v duchu. Žeby
       kamaráta z horskej služby, Jožka Bárdyho,  cigáni?  Tých som vylúčil, však je jasné prečo.
       z Belej. Tak ho ospieval, že som si myslel, že  alebo to bola vojna gangov horských vodcov?  Na vrchole, z ľava Jožo Bardy, Jano Pánik,
       pôjde s nami sám anjel a nie horal. Ale neskôr,  Neviem, skrátka nieto ich. Ale my sme chvalabohu  Elena Šimeková, Vilo Šimek vpreu Vlado
       keď som Joža spoznal, o prirovnanie si zaslúžil.  reťaze ešte zažili. Bola to naozaj paráda. Jožo  Smik




      NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI – Občasník • ADRESA REDAKCIE: OcÚ, Nám. SNP 31, 038 52 Sučany
      • E-MAIL: kultura@sucany.sk • WEB: www.sucany.sk
      • POVOLENIE: regskomat 94/1546 • REDAKČNÁ RADA: Mgr. Veronika Ďaďová, Danuša Pročková, Katarina Mihalikova, Miroslav Miert , Mgr. Eva Belicová
      • GRAFICKÁ ÚPRAVA A TLAČ: P+M Turany • NÁKLAD: 1600 výtlačkov • NEPREDAJNÉ
   11   12   13   14   15   16