Page 16 - Radnicne_zvesti_2_2022

Maketa 2,2022 POPOPO_Sestava 1 09.06.22 8:52 Stránk

NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI ZO ŽIVOTA OBCE
Lesné cesty
Sučianská dolina a jej priľahlé partie sa po- starajú. Po ťažbe odvezú kvalitnú drevnú dových obdobiach. Často je navštevovaná
stupne stávajú známejším miestom pre od- hmotu a rozryté cesty s odpadom po ťažbe celými rodinami, aj s kočíkmi a malými
počinok, turistiku, zvlášť cykloturistiku, či zanechajú zatarasené deruzgou a nechajú deťmi. Radosť robí tiež stále sa zväčšujú-
príjemné rodinné prechádzky. Pričinila sa tak na toho známeho Japonca /SAMO cemu počtu cyklistov. Hlavne tí by nemali
o to vybudovaná kvalitná asfaltová cesta SATO/. Proste zabúdajú na to, že cesty slú- zabúdať, že táto lesná cesta slúži primárne
hore dolinou a zokruhovanie vyšnej časti žia ďalším majiteľom, záchranárom, hasi- na obhospodarovanie a starostlivosť v le-
doliny, nad asfaltkou, systémom zvážnic. čom, poľovníkom, cykloturistom, návštevní- soch, venovať sa bezpečnosti pohybu po
Zvážnice boli budované ešte za spravova- kov atď. V podstate nám všetkým. Snáď nej, nie lámaniu rýchlostných rekordov ces-
nia Vojenskými lesmi a s malou rekonštuk- tento apel padne na úrodnú pôdu, aspoň tou nadol bez brzdenia. Cesta je úzka, vzá-
ciou a drobnými údržbami slúžia dodnes trochu zaberie a spomenú si, že Lesný jomná ohľaduplnosť a špecifiká prednosti
ako prístupové cesty k lesným pozemkom zákon stále platí a tiež je aj pre nich... užívateľov ako rozmernejší mechanizmus,
viacerých majiteľov, ktorí pozemky vlastnia. Novšia asfaltová cesta dolinou je tiež mies- či ten čo ide hore dolinou, hlavne v zimnom
Nie všetci majitelia, cez ktorých úseky tieto tom častých prechádzok, odpočinku a po- období,tu tiež patria a mali by platiť.
cesty prechádzajú sa o ne však aj náležite tešenia návštevníkov, zvlášť v týchto covi-
Cesta zmierenia: návšteva Františka Jozefa
v Uhorsku roku 1852
Cisár František Jozef svojich požiadaviek nedočkali. Bolo to denské noviny, keď ju takto zakončil práve
v Sučanoch v r. 1852, teda ešte pred budúcim rakúsko- u nás, v Sučanoch. Tu ho čakala a vítala celá
Bude to 170 rokov, ako na pôdu mestečka uhorským vyrovnaním. V júli podnikol cestu turčianska honorácia. Anielen tá! Sám biskup
Sučany vkročila noha jeho cisársko-kráľov- po hornouhorských banských mestách Moyzes bol v jej čele, cti sa dostalo uvítať ci-
ského veličenstva. Udalosť u nás pomaly už a Nitre. Od 7.augusta zas cestu z východu, sára aj miestnemu farárovi Ondrejovi Ho-
po mestách a župách dnešného severného džovi, účastníkovi slovenského odboja meru-
zabudnutá, ojedinelá, veľkolepá, akou by sa
rado pochválilo nejedno slovenské /a nielen Slovenska, pričom navštívil aj tú našu, tur- ôsmich rokov, otcovi neskôr narodeného Mi-
slovenské/ mesto. Vtedy ešte mladučký čiansku. Cestou z Liptova si odskočil na lana Hodžu. Aby cisár pán mal na čo ešte
cisár podnikal tzv. Cestu zmierenia po uhor- Oravu. Pozdĺž ciest mával z koča vítajúcím spomínať, pri pristávacom manévri povolilo
pri tradičných slavobránach z vyzdobených istenie plte a plť aj s ním sa odtrhla. Malaže
ských župách ako politický ťah uzmierenia
si uhorských kútov svojho mocnárstva a po- žrdí v tvare A, ktoré sa podobali ako vajce to družina miesnych chlapov, čo ju chytali,
silnenia svojej autority. Bolo to tri roky po, k vajcu. Sem-tam prehodil v nemecky láma- roky na čo spomínať. Ale nakoniec predsa len
ako sa Európou prehnala revolučná smršť nej češtine blahosklonne pár viet s pospoli- všetko dobre dopadlo a posvätná noha ci-
tým ľudom, ale inak žiadne veľké vzrušenie. sárska vkročila na tú našu zem rodnú.
meruôsmich rokov, ktorá zamávala trónmi
po celej Európe. Ani v habsburgovskom To sa však naskytlo a to v plnej paráde, Tak teda celý ten okázalý rituál turčianskeho
mocnárstve vo Viedni to nebolo inak. Ako v Kraľovanoch, kde cisár nastúpil na pripra- vítania prebehol u nás, v Sučanoch, odkiaľ
politicky schodná cesta sa ukázalo vyme- venú, slávnostnú plť. Odtiaľ viedla jeho cesta sa cisár, už zas kočom, vybral do Martina
už po Váhu do Sučian, kde bola vtedy naj- prenocovať. Odtiaľ ráno za doprovodu tren-
novanie vtedy len osemnásťročného Fran-
tiška Jozefa na trón, na ktorom potom zotr- dôležitejšia turčianska pltnica, prístav. Po- čianskeho župana putoval cez kopce do Ži-
val až do svojho skonu v r.1916. zdĺž cesty bol z úbočí dolín pozdravovaný liny, nakoľko cesta popri Váhu, tak ako ju
V rokoch 1848-1849 viedenské cisárske trúbením na pastierskych rohoch z oboch dnes poznáme, ešte dlho, dlho, nebola. Asi
Fatier. O veľkoleposti tejto úžasnej parády tak, ako teraz ten náš, polstoročný tunel…
vojská tvrdo potláčali vzbúrenú uhoskú šľa-
chtu, ktorá bojovala za maďarskú národnú s obdivom písali vraj všetky vtedajšie vie- M. Miert
slobodu, no iným národom Uhorska ju striktne
odmietala dať. Atak po boku cisárských vojsk
sa ocitli naši slovenskí dobrovoľníci, ktorí sa
takto chceli zasadiť, zaslúžiť a vybojovať si
cez cisársku stranu svoju slobodu. Že to pre
nich nedopadlo moc dobre, hovorí aj príbeh
nášho Juraja Langsfelda, ktorý za tieto ideály
položil život, pritom slovenské požiadavky
zostali zmarené, nenaplnené a dobrovoľníci
boli Maďarmi tvrdo perzekuovaní. Ato napriek
tomu, že Habsburgovci za pomoci ruského
cára napokon Maďarov plne porazili v r. 1849
pri Világosi /odtiaľ tak zaužívané, dostaneš
poriadny világoš/.
Vráťme sa však k ceste samotnej. Konala
sa hlavne, aby si cisár naklonil uhorské
stavy a snáď aj trochu sa zastal utrápených
Slovákov, ktorí sa jeho vďaky a splnenia
NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI – Občasník • ADRESA REDAKCIE: OcÚ, Nám. SNP 31, 038 52 Sučany
• E-MAIL: kultura@sucany.sk • WEB: www.sucany.sk
• POVOLENIE: regskomat 94/1546 • REDAKČNÁ RADA: Mgr. Veronika Ďaďová, Danuša Pročková, Katarina Mihalikova, Miroslav Miert , Mgr. Eva Belicová
• GRAFICKÁ ÚPRAVA A TLAČ: P+M Turany • NÁKLAD: 1600 výtlačkov • NEPREDAJNÉ