Page 11 - Sučianske_zvesti_1_2021

Maketa 1,2021_Sestava 1 22.03.21 8:44 Stránka 11

ZO ŽIVOTA OBCE NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI

100. výročie narodenia nášho rodáka Dr. Ing. Ondreja Kožucha
o Život a práca Dr. Ing. Ondreja Kožucha (10.2.1911 Sučany-5.9.1944 Sp. N. Ves)
, geológ, npor., povstalecký dôstojník, padol pri obrane Spišskej Novej Vsi. Je pochovaný na
l spišskonovomeskom cintoríne, keď vo veku 33 rokov padol v bojoch počas SNP.
.
o Ondrej Kožuch sa narodil v Sučanoch, okres Martin, 10. februára 1911. Jeho otec Ján bol mäsiar a roľ-
ník, ktorému rodičia bránili zobrať si za manželku tzv. pánslavku Annu Jozefínu, rod. Langsfeld. Po-
chádzala z rodiny Juraja Langsfelda, hurbanovského poručíka popraveného maďarskými honvédmi
22. júna 1849 v Kremnici. Preto ani nebývali v Kožuchovom dome, ale na sučianskom námestí v pod-
á nájme, kde matka v domácnosti robila krajčírku, za ktorú sa vyučila vo Viedni. Zobrali sa v roku 1907,
a keď Ján Kožuch zrušil zasnúbenie s inou Sučiankou. Po matke dostal národnostné povedomie
a po otcovi pracovitosť a čestnosť. Vyštudoval vysokú školu poľnohospodársku v Brne, kde bol aj pred-
sedom študentského spolku Kriváň. S kolegami chodieval do Sučian na turistiku a v zime lyžovať
pod Malý Fatranský Kriváň, kde bola postavená turistická ubytovňa pod Meškalkou, ktorú s bratom Jú-
liusom pomáhali stavať. Vstupoval do života, keď bývalá republika prežívala hospodársku krízu, preto
aj on, ako aj mnoho iných mladých ľudí, ťažko hľadal zamestnanie. S veľkou ťažkosťou bol prijatý ako
ašpirant do Zemedelskej rady (ďalej len ZR) v Bratislave, kde počas ašpirantskej lehoty 3 – 5 mesiacov
pracoval za minimálnu mzdu. Vo februári 1938 sa oženil s Máriou Maňkovou zo Sučian. Budúcnosť si predstavovali veľmi sľubnú, ale
nad Európou sa už sťahovali hrozné udalosti pred druhou svetovou vojnou. V januári 1939 nastupuje na ministerstvo poľnohospodárstva
do Bratislavy. Život sa mu spoločensky i hmotne silne komplikoval. Jeho túžbou bolo stať sa pedológom (pôdoznalcom) hneď po skončení
VŠ, ale dostať sa na výskumné ústavy za prvej ČSR bolo temer nemožné, lebo nový pracovník mohol nastúpiť len vtedy, keď predchá-
dzajúci zomrel alebo bol penzionovaný. Po politickom prevrate museli českí zamestnanci odísť zo Slovenska, tak sa mu podarilo dostať
do novoutvoreného poľnohospodárskeho výskumného ústavu v Spišskej Novej Vsi, neskôr tu ako prednosta preberá a zariaďuje agrope-
dologický ústav. Pôdoznalectvo – výskum pôdy, jej výživa a hnojenie bol jeho študijný odbor, s ktorým zrástol telom i dušou. Jeho obvod
bol Gemer, Spiš, Liptov, Turiec a Orava, tieto chotáre pochodil temer všetky pešo. Skúmal pôdu a roľníkom rozdával pokyny a plány ako
zem napraviť, ako a kedy ju obrobiť a živiť, aby inves-
tovaná práca a peniaze doniesli roľníkovi štedrý úžitok.
V každom jeho konaní sa odzrkadľovala neobyčajná
láska k rodnej hrude a jeho ľudu. Svoju výskumnú čin-
nosť uverejňoval pre širokú poľnohospodársku verej-
nosť v Roľníckych novinách, Matičnom čítaní, Sloven-
ských národných novinách a pod. V roku 1942 napísal
brožúrky „Úprava slovenských pašienok”, „Pôdne
pomery na Slovensku a ich vzťah na zveľadenie
poľnohospodárskej produkcie”, knižku „Prečo
musíme vápniť”. V marci 1944 mu vyšla knižka
„Praktické pôdoznalectvo”. Možno v podvedomí cítil
krátkosť svojho života, lebo vytrvalo pracoval na ďalšej
knihe „Výživa rastlín z pôdy”. Bolo to na konci au-
gusta, keď manželke povedal: „Pozri, zober si pero
a urob si poznámky, lebo keď sa mi dačo stane, túto
knihu musíš sama doplniť a vydáte ju potom.” Vtedy si
nemyslela, že tieto vzácne stránky popísané v po-
sledné dni jeho plodného života bude kropiť slzami. Po
oslobodení v roku 1946 bola „Výživa rastlín z pôdy”
vydaná a bola veľkým prínosom pre poľnohospodárov
aj ako učebnica v poľnohospodárskych školách, vyšla
aj v maďarčine. Bol prvý Slovák, ktorý v pôdoznalectve pracoval a výskum pôdy propagoval ako základ pre vyššie poľnohospodárske vý-
nosy. Za svoju vedeckú prácu dostal in memoriam titul doktor vied. Ing. Ondrej Kožuch bol priamej povahy, bol rodoľub Slovák a nakoľko
bol odchovanec martinského gymnázia aj slovanofil. Zámery nemeckých vojsk mal možnosť pozorovať ako vojak na frontoch v Poľsku
a v Rusku, preto sa pri prvej príležitosti pripojil k odbojovému hnutiu. Bol členom SNR v Bratislave, mal spojenie s veliteľom partizánskeho
hnutia V. Žingorom a hlavným štábom v Kantorskej doline pri Martine. V júli 1944 bol administratívne preložený k pešiemu pluku Zvolen
ako záložný dôstojník s nástupom 24. augusta. V tom období, ale začal v Spišskej Novej Vsi pracovať ilegálny RNV, v ktorom dostal úlohu
viesť bojovú jednotku pri obrane mesta, preto sa nemohol presunúť do Zvolena. Pri obrane mesta padol 4. septembra 1944 o 14.00 hod.
(na cintoríne v SNV, v Sučanoch i na rodnom dome je dátum 5. september). Po oslobodení mu mesto SNV dalo postaviť pomník, na ktorom
je napísané „Žil, aby raz zomrel, ale zomrel, aby večne žil”.
Za jeho odbojovú činnosť mu boli udelené vyznamenania in memoriam:
1. vojnový kríž;
2. pamätná medaila k 20. výročiu SNP;
3. za aktívnu účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie Československa
„Rad Červenej hviezdy”, 29. augusta 1969
Spracované podľa poznámok manželky Márie Kožuchovej z 19. 10. 1972, v Spišskej Novej Vsi, upravil a doplnil synovec Dr. Ing. Ondreja
Kožucha, Milan Kožuch, v Martine 16. 2. 2016.
11 www.sučany.sk