Page 20 - Sučany - NSZ 01 2022

Maketa 1,2022_Sestava 1 17.03.22 16:39 Stránka 20

NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI ZO ŽIVOTA OBCE

Maratón dovky cez hrebene Malej Fatry, ale aj Veľkej V duchu premýšľam, či ten nebožtík sa nemohol
Fatry. V spomienkach sa mi vynára príhoda, na
pobrať na onen svet o dva dni skôr. Asi nie. Uza-
ktorú sa nedá zabudnúť. Trasu Kráľová studňa, vriem sám pre seba. Ťapkáme sa z nohy na
Krížna, Borišov, Havranovo je veľmi pekná nohu v tme dolu do Belej dobrú polhodinu. Me-
S Jožom Krížom sme jedna krvná skupina – a keď sa vydarí aj počasie, tak vám ostane lieme z posledných síl, ale melieme. Toto nemá
Oravci a telocvikári. Ja mám korene po otcovi v pamäti úžasný zážitok. S Jožom sme si nap- nič spoločné s turistikou, toto je trápenie našich
v Trstenej a Jožo sa narodil v Hornej Lehote. lánovali tento výlet na veľkonočné sviatky. Už unavených tiel. Nadávam, ako som zle vychoval
Nerád to priznávam, ale je aj lepší lyžiar ako ja. začiatok túry sa nevydaril. Na chatu na Kráľo- deti, nadávam v duchu, že na Borišove sme si
Nečudo, veď za mladi pretekal a je to na svahu vej studni mal nás vyviesť môj synátor. Ale ten nekúpili plechovku piva. No, kto mohol vedieť,
vidno. Keď už menujem Jožove dobré vlast- rok bolo toľko snehu, že som ho ani nenútil, že v Havranove nebude čapované, na ktoré
nosti, tak k nim patrí hra na gitaru a spev, ale aby sa pokúsil ísť hore neupravenou cestou. sme sa tak tešili.
najlepšou jeho vlastnosťou je, že je výborný pri- Ostali sme trčať v Dolnom Harmanci temer Sme dehydrovaní a hoci dolinou tečie potok, ne-
ateľ. Dlho jazdil na bielych 200 cm „Elánoch“ 16 km od chaty. Trochu nás vyviezol náhodný odvážime sa piť. Zrazu počujeme auto. Z auta
a v dynafitkách, o akých som ja v mladosti len poľovník na gáze, ale aj ten zapadol v kope vystupuje Janka, je desať hodín preč a berie
tajne sníval. Ale aj lyžiarska výstroj starne a ka- snehu. Ostala nám už len jediná možnosť, šľa- nás do Martina. SMS-ku dostala a do Havra-
maráta škrelo, že si akosi zo svojho učiteľského pať na lyžiach. Na podiv, skoro na pravé polud- nova už ide tretíkrát. Ja som písal, že o ôsmej
platu nemôže dovoliť nové šľapačky a skialpi- nie sme si už pripíjali s chatárom a jeho man- už budeme piť pivo v chate. Aj by sme boli,
nistickú výstroj. Keď som mu ukazoval fotografie želkou na Kráľovej studni. Chata je v rekon- nebyť tmy. Sedím v aute a nie je so mnou ži-
z našich výstupov, len smutne utrúsil, že nám štrukcii a tak sedíme na terase a kecáme adna reč. Janka sa zadúša od smiechu pri po-
v dobrom závidí. Všetko sa ale zmenilo, keď s týmito milými ľuďmi. Medzitým stačíme aj hľade na mňa. Sedím vo vykúrenom aute vo ve-
zrekonštruoval byt. Potom prioritu dostalo nové niečo prejesť. Jožovi zablýskajú oči, keď z ruk- trovke, čiapke a na rukách mám rukavice. Vypi-
skialpinistické vybavenie. Ja som bol možno saku vytiahnem krabicu, v ktorej mám svoje le- jem takmer celú dvojlitrovú kofolu, kým začnem
rovnako šťastný ako Jožo, lebo mi pribudol ďalší gendárne brusnicové palacinky. Obyčajne sa vnímať realitu. Neskôr mi dcéra vravela, že keď
kamarát na partie skialpinistov, alebo radšej tu- mi do krabice zmestilo dvanásť palaciniek. nás zbadala, ako sa vlečieme cestou, myslela
ristov na šlapačkách. Fajn. Nečudo, že každý, Núkam Joža a ten sa akože zdráha, až naveľa si, že udrela naša posledná hodina. Tak zniče-
kto si nadobudne toto nádobíčko, snaží sa ho naveľa si berie prvú, potom ďalšiu a ďalšiu. Na- ných skialpinistov vraj ešte nevidela. Veď sa ani
čo najskôr odskúšať. Ani Jožo nebol výnimkou. koniec, keď príde rad na mňa, z krabice na nedivím. Na nohách sme strávili viac ako 16
Ešte v ten deň si to odniesli Martinské hole, ale mňa smutne hľadia posledné dve palacinky. hodín a prešli úctyhodných 30 kilometrov.
nech, treba nové „Solomony“ otestovať. No ni- Aspoň niečo. Ani som sa nečudoval, že po ta- Hádam najväčšiu radosť som mal, keď na nás
elen Jožo bol takýto nedočkavec. Môj zaťko Mar- kejto kalorickej bombe letel ako víchor. Je čas spoza zákruty zasvietili svetlá Jankinho auta.
tin, tomu ešte len skrutkovali viazanie a už mi te- ísť, lebo časová rezerva je v kýbli a budeme Janka bola naše vyslobodenie od útrap. Neopí-
lefonoval, že sa ide do Vrátnej. No jeho test do- mať čo robiť, aby sme sa dostali do Havranova sateľný pocit, porovnateľný hádam len so šťas-
padol omnoho horšie. Ako na potvoru sedačka pred zotmením. tím, ktoré som pociťoval pri jej narodení.
nepremávala a tak nás čakal s Martinom neľahký Plány sú plány a realita celkom iná. Na Krížnej
výstup popod ňu do Snilovského sedla. Čerstvý pár pohľadov na Prašivú, oddych na Ostredku,
adept skialpinizmu letel ako víchor na nových „ výborná lyžovačka zo Suchého a ešte lepšie
K-dvojkách“ a ja som za ním bafkal na mojich sta- z Ploskej. Len ten výstup na ňu. Nemohla by
rých „Atomikoch“. Jasné, že mi dal vyše štvrťho- byť kde doparoma na začiatku hrebeňa, nie tu
dinu a uškŕňal sa, keď som sa blížil k hornej sta- na konci, keď už človek melie takmer z posled-
nici starej sedačky. Neviem, koľkokrát som tento ného a šľapať po tráve nie je tiež žiadna slasť.
výstup absolvoval, ale zaprisahal som sa, že Ploská je skoro vždy sfúkaná. No čo už. Horec
popod sedačku som išiel posledný raz. Vek sa s pivkom na Borišove a už je šero. Volám
nedá oklamať a aj s kondíciou to bolo kadejako. dcére, nech nás čaká v Havranove, nič, žiadna
O takýchto mojich problémoch nechcel Martin ani odozva, baterka je na minime. Jožo už má
počuť. Všetko sa zmenilo pri zjazde. Tam, kde úplne vybitý telefón, súci na dve veci. Smola.
bolo pri malom vleku zratrakované, Martin znova Podarí sa mi ešte poslať SMS správu a aj môj
letel ako víchor. Pod vlekom, ale začínala panen- telefón je na zahodenie – vybitý. No fajn. Lyžu-
ská príroda. Keď zaťko zaryl nosom tretíkrát do jeme z Borišova na Košariská. Nejde to ktovi-
snehu, musel prehodnotiť svoje lyžiarske umenie eako, lebo chodník je zľadovatený. Ustojíme
a začal brať moje rady úplne vážne. Potom nám to, ale od útulne na Košariskách je už snehu
to už išlo ako po masle. poriedko a čo horšie je už úplná tma. No Pán
Nasadili sme štýl „bukovina - trnky“ a touto tech- Boh zaplať. Čaká nás cesta lesom až do Ha-
nikou sme sa dopracovali bez pádu až ku spod- vranova s lyžami v áčku a v tme. Vylovil som
nej stanici sedačky. Protagonistami štýlu „buko- z ruksaku malú baterku, kamarát má svoju
vina-trnky“ sú dvaja veteráni Janko Tomáška novú čelovku doma v sekretári, asi na výstave.
(Kardinál) a Vladko Siakeľ. Ide predo mnou a svieti na cestu. Ani nepa-
Kardinál, tak sme volali Janka Tomášku. Tohto dáme, na podiv to funguje. Ešte prebehneme
dlhoročného člena horskej služby, záchranára, cez potok, len tak v lyžiarkach, už nezostalo
turistu, lyžiara môžete aj dnes stretnúť pod Kri- chuti sa vyzúvať. Aspoň ich umyjeme od blata,
váňom na brusniciach. Na tom by nebolo nič konštatujem sucho. Sme v Havranove pri
zvláštne, keby sa Janko nedožíval úctyhodných chate, nikde nikoho ani živej duše. Kde sú tie
90 rokov. No a ten lyžiarsky štýl „bukovina-trnky“ časy, keď Havranovo žilo, sú nenávratne preč.
vznikol tak, že na lyžiarskom kurze mi robili in- Chata je otvorená len cez víkend a to len do
štruktorov dvaja spomínaní veteráni Vladko Si- „18“ tej hodiny, čítam na dverách. Ale už je po
akeľ a Janko Tomáška. Už neviem, ktorý z nich deviatej večer. Chata je zatvorená a ani dcéru
prvýkrát použil tento výraz, ale keď som ho s autom nikde nevidíme. Janka asi nedostala
počul, hneď sa ujal. A tak odvtedy v našej termi- správu. Panikárim. Hodnotíme situáciu, sme
nológii sme nepoužívali termín jazda šikmo sva- dehydrovaní, unavení, frustrovaní. Vyvalím sa
hom, ale „bukovina – trnky“. na stôl pred chatou a fľochnem priateľovi, že tu
Martin si ešte potom dva mesiace liečil dorá- ostanem čakať na auto aj trebárs do rána. Jožo
ňané píšťaly, lebo pri výstupe si zle zapol lyži- sa ale musí dostať domov stoj čo stoj, lebo ide
arky a tie mu ich odreli až na kosť. Smola. na pohreb. Keby nemal túto povinnosť, urobil
Už som spomínal, že Jožo zvládol test na Mar- by to isté, čo som zamýšľal ja. Povolil som zo
tinských holiach úplne sám a bez ujmy na svojho predsavzatia, len po dlhom prehováraní
zdraví. Spolu sme pochodili toho veľa, od Ven- Joža. Ideme do Belej a potom sa uvidí.

NOVÉ SUČIANSKE ZVESTI – Občasník • ADRESA REDAKCIE: OcÚ, Nám. SNP 31, 038 52 Sučany
• E-MAIL: kultura@sucany.sk • WEB: www.sucany.sk
• POVOLENIE: regskomat 94/1546 • REDAKČNÁ RADA: Mgr. Veronika Ďaďová, Danuša Pročková, Katarina Mihalikova, Miroslav Miert , Mgr. Eva Belicová
• GRAFICKÁ ÚPRAVA A TLAČ: P+M Turany • NÁKLAD: 1600 výtlačkov • NEPREDAJNÉ